Budúcnosť? Prítomnosť? Nuda!

   Tak sa Vám, alebo možno iba sebe zas a znova prihováram, ak to tu niekto okrem mňa číta, tak ho pozdravujem, ale ako je aj uvedené v rubrikách Prečo? a Blog, tento blog nepíšem pre sledovanosť, respektíve čítanosť a nejaké verejné uznanie, ale len sám pre seba a ak sa to niekomu bude páčiť a bude to čítať somnou, tak ma to milo prekvapí. nikoho, samozrejme nenútim a ani nikdy nebudem a tento blog ani nijak prezentovať pre získanie čitateľskej základne nebudem. Koncept je jasne daný a nebude sa meniť za žiadnych okolností, blog budem financovať výlučne zo svojich vlastných peňazí bez očakávania finančnej podpory. To bolo len tak na úvod, pretože ako ste si možno už mohli všimnúť, tento blog a každý jeho príspevok sa neriadi nejakým striktným dodržiavaním úvodu, jadra a záveru patriacemu k jednej téme, ale práve naopak, v jednom texte venovanému kvázi jednej téme preberiem toho aj z tém úplne iných, keď mi to tak sedí a cítim, že to tak chcem spraviť, ako to robím a vysvetľujem aj v tomto, ďalšom príspevku.

   No už by som mohol aj napísať niečo k téme, ku ktorej som sa chcel vyjadriť a to je ako vidím ja moju, ale aj majority ľudí, najmä na Slovensku našu prítomnosť a budúcnosť.

   Ako skoro každý druhý, možno každý tretí študujem aj ja vysokú školu, nie moc vhodného odboru, pretože nás je dosť a väčšina po absolvovaní buď robí za 5 korún 50, (nie na hodinu), alebo nerobí vôbec, čo je možno aj lepšia alternatíva, ako prehadzovať papiere v nejakej či už veľkej, alebo malej firmičke. No proste vopruz, ako hovoria čecháčkovia. Študoval som aj niečo iné, ale nejak ma to prestalo baviť, tak som skúsil toto s vyhliadkou, že sa mi podarí nejako lepšie uchytiť, veď predsa nejak sa to musí dať. No jo, zlaté oči, čo to vidia. Krutá realita je niečo úplne iného. Úrad práce a berieme každú hovnovú robotu  odbore, ak nechceme ísť za pás. Perspektíva je také, že keď chce človek zostať vo veľkom meste, tak je všetko drahšie a zarobí skoro stejne ako v nejakom malom za túto prácu. Čiže hovno, vozíme sa MHD, obliekame ako čuták, bývame s nejakými ďalšími v byte, lebo si ho sami nemôžme dovoliť z toho platu zaplatiť, ale vrátiť do malého mesta, respektíve na dedinu sa nechceme, lebo chceme aspoň nejak kultúrne a spoločensky žiť. Čiže z daného platu sa ledva najeme, zaplatíme s niekym spoločný byt, lebo nemôžme bývať sami vo vlastnom a zaplatíme MHD a sme radi, že niesme v mínuse, ak nám vôbec zostalo nejakých 5 šušňov. Človek by si chcel kúpiť po čase aj nejaké auto, pretože byť stále v meste a nikam neísť je tiež celkom psycho zábava, ale nemáme peniaze, čiže najprv si musíme našetriť, aby sme na nejaký ten vláčik mohli potupne sadnúť, pretože za taký hovnový plat a vyjebane veľké náklady na živoť ani nejaké pojazdné auto nemôžme kúpiť, takže na parádu, v takej 30+ sa stále vozíme MHD a vlakom/busom, nemáme auto a nemáme pre seba (resp. priateľku, ak nejakú nájdem, samozrejme, keď sme takí chudáci a oni chcú istotku, či ako to nazývajú, proste po ľudsky a po lopate chcú prachy a keď ich nemáte, tak ste nezaujímavá partia), čiže nemáte pre seba aspon podnájom, ale musíte bývať s niekym, čiže máte maximálne tak 1 izbu. Potešujúce v úvodzovkách, presnejšie povedané potupné, máte síce oddretý titul, ktorý má už každý druhý, zarábate hovno a nič nemáte za tú drinu na škole, ale to je už druhá vec, nevadí...

   Takto ja vidím aj svoju budúcnosť, ak s tým nejdem niečo spraviť a len tak doštudujem. Proste nieč spraviť musím aj za cenu nedoštudovania školy, načo mi je diplom, keď budem žiť takýto potupný život a makať v práci, len aby ma nevyhodili. To nie, nemám problém obetovať aj tie strávené roky na výške pre vyšší cieľ, ktorým je mať adekvátny život, ktorý znesiem žiť. To je mať vlastné auto, mať byt pre seba a nejakú priateľku, ak sa podarí, ale bude len môj a nebudem sa oň s nikým cudzím deliť, mať dobrý plat, ktorý by som dostával ako konateľ vlastnej firmy a žiť si život, ktorý by ma bavil a neotročiť za pár šušňov, ale ísť si svoje, pre toto som ochotný obetovať vysokú školu a začať makať na niečom vlastnom, čo to však bude a nájsť dieru na trhu je ďalšia a podstatne ťažšia vec, kľúčová vec, ale idem do toho, pretože odmietam takéto pracovné podmienky, aké sú nastnavené v modernej, súčasnej spoločnosti.

   Idem na to, ja ten múr prerazím, nech to stojí, čo to stojí, samozrejme, za určité hranice netreba zachádzať, pretože zdravie je len jedno, ale po tie hranice je priestoru dosť a treba sa do toho oprieť a niečo dosiahnuť, pretože takto to už ďalej nejde, nezamestnanosť a bieda je realita u trištvrtiny absolventov vysokých škôl, samozrejme nie len ich, ale momentálne v tomto príspevku rozprávam primárne o nich, keďže som medzi nimi.

   Čo nás čaká po vysokej škole, na to sa nedá spoľahnúť, vo väčšine prípadov nezamestnanosť, alebo podpriemerná pláca za nadpriemernú prácu, čiže treba ísť do toho sám, (teraz nemyslím sám, ako jednotlivec, ako skupina je to dokonca lepšie v určitých ohľadoch, ale myslím tým podnikať), nespoliehať sa na zamestnanie, ktoré mi niekto dá, treeba si ho vytvoriť a zarobíte viac, budete si sám sebe pánom a možno vybudujete aj niečo veľké, ide najme o tú dieru na trhu :)).
 
   Ešte ma na záver napadlo, ak ste sa začudovali, že z čoho platím fungovanie blogu, respektíve budem v budúcnosti to zlešovať a financovať, keď som momentálne na vysokej škole, tak mám určité bokovky, ktoré mi prinášajú celkom slušné peniaze, ale tiež to nie je večne a sú ojedinelé, ale nemíňam si úspory a poviem vám na koniec ešte dobrú radu, keď neisnvestuješ, alebo sa too bojíš, tak do toho nechoď, podnikanie je len pre odvážnych a nebojácnych, kto veľa premýšla, toho prekonajú, nebojte sa investovať a vyššiu sumu (nie nerozvážne), zvláštny krok v súčasnosti môže byť kľúčovým v budúnosti.

   That's all, bye friends.

Nazdar.

Úvaha

Úvaha na dnešok:
Rozhodnúť sa, alebo čakať?1

Čo môže byť tak lepšie? Rozhodnúť sa, alebo čakať, neviem, pretože sa neviem rozhodnúť. Na jednu stranu ma to ťahá, ale som na zlej koľaji. Ako to keby boli dve súbežné koľaje a len jedna ide na most, druhá je slepá a ostane pred riekou, zabudnutá, skrytá, bezcieľna, pretože už vo svojom cieli je, aj keď nedobrovoľnom, ale ďalej cesta nevedie. Koľaje sú rovnaké, rovnako, len s malou odchýlkou idú paralélne vedľa seba, zdalo by sa, že idú tam, kam majú, avšak je to len klam. Po jednej sa dostanete tam kam chcete, po druhej máte síce úsmev na tvári, s ilúziou, že ste na tej správnej ceste, ale tá bublina praskne na onom brode. Čo potom, nedosiahnete svoj vytúžený cieľ ?! Vrátiť sa späť na rozdvojku, kde sa koľaj rozdeľovala na dve, na prvý pohľad identické? Nie je na to už neskoro? A podarí sa to vôbec? Nedalo by sa nejako vybočiť, preskočiť, alebo nejakým zázrakom sa dostať na onú koľaj, ktorá cez brod prejde? Alebo sa z tejto slepej koľaje odkloniť na najbližšej križovatke na koľaj vedúcu úplne inde, ktorá možno má svoj cieľ, teda na prvý pohľad to tak zas vypadá.

Neviem a v tom tkvie ona chyba, pretože rušeň sa valí stále dopredu a času na možný odklon, vrátenie sa a prehodenie výhybky na tú správnu koľaj dramaticky ubýva. Križovatka odklonu sa blíži, vzdialenosť medzi nami sa skracuje a vzdialenosť medzi mnou a miestom preskočenia na správnu koľaj sa priamo úmerne zväčšuje.

Času je málo, kráti sa, ako keď chcete povedať toho toľko a máte strašne málo času, alebo keď nemáte povedať čo a času je rovnako, avšak rýchlo sa skracuje a vy ste ho nijak nevyužili, nakoniec vám časomiera uplynie a ostanete na tom, na čom ste aj boli. Rozhodovanie bolo márne, neviedlo k žiadnemu výsledku, teda viedlo, rozhodlo sa to takpovediac samo vďaka nečinnosti sa rušeň buď zastaví, alebo bude naďalej pokračovať ďalej po tej istej koľaji, ale nie preto, že by sa rozhodol sám ňou ísť a vybral si ju ako najlepšiu z ponúkaných možností, nie, preto nie, ale preto,  pretože premrhal časový interval určený na rozhodnutie. Či už správne, alebo nesprávne, ale bolo by to rozhodnutie, takto je to len nejaké pasívne prijatie reality, ktorú mohol ovplyvniť, nie nutne zmenou, ale urobením rozhodnutia.

Je najvyšší čas, za 5 minút 12. Ešte síce nehorí, ale už aktívne dymí. Treba sa rozhodnúť, nech z toho vzíde čo vzíde, poviem si rozhodol som sa, pre to, alebo pre to. Dôvody mám takéto a takéto,... Takto nejako by som to chcel urobiť, spejem k tomu, áno, spejem, ale vtip je v tom priatelia, že ja už som tam mal dávno byť, vlak má ale „spoždění“.To „spoždění“ si predstavte ako niečo také, keď ste v zápche a máte už byť asi tak o 5 minút na skúške, alebo máte byť na pracovnom pohovore na vysnívanú prácu, dobre zaplatenú a všetko k tomu a vám mešká vlak, alebo ho dokonca pre rôzne dôvody odvolajú, to je moje „spožděni“. Niekto by povedal, veď nejde o život, tak čo také stresy. Lenže tu ide skoro o život a v širšom ponímaní oň vlastne aj ide v mysle pracovnom.

Keby som tak vedel ako to vlastne dopadne v budúcnosti, taký úryvok z návodu na život by sa mi „šikol“. Ale žiadny nie je, život si každý žije sám, darmo hľadať návod na život, keď keby som ho aj našiel, tak na môj by aj tak nepasoval, pretože každého život je originálom samým o sebe, nie je možné kopírovať život niekoho iného, prosto si každý musí vyšľapať svoju cestičku a tak musím urobiť aj ja. Fígeľ je v tom, že ja sa na to stále len chystám, asi tak, že už, už to bude, nooo, už, ale už to mám na jazyku, ale „skutek utekl“.

Je to ako ten vtip, alebo ako to nazvať, kde cigáň koňovi nedával žrať a kôň zdochol, ale ešte keby vydržal deň, tak by mu už dal nažrať. Keby to bol ktorýkoľvek deň, keby by zdochol, aj tak by cigáň povedal, že keby vydržal ešte deň, tak by mu už dal nažrať, to je pointa vtipu, ak by ju niekto nepostrehol. To je dosť podobná aj v mojom prípade, môžem to preložiť ako: ešte deň keby som mal naviac, tak už, už by som sa bol rozhodol.

Musím to spraviť tak, že už si nebudem dávať načas, premyslím si to podstatne, vzhľadom na perspektívu a pôjdem do toho, do rozhodnutia, nie hneď do zmeny. Po premyslení dôjde k zmene, takej, že už budem mať túto otázku vyriešenú a buď ostanem na tejto koľaji a prebrodím rieku aj tak, vierou v to, že sa to musí nejak prejsť, aj keď to ešte nikto predomnou nespravil, alebo sa odkloním od kurzu z tejto koľaje kde som na nejakú inú, tretiu koľaj, alebo sa vrátim na rozdvojku a pôjdem priamo po koľaji kde je prebrodenie rieky skoro isté, ale cesta po onej koľaji a odbočenie na ňu nesmierne ťažké.

Tri varianty, jedno rozhodnutie. Idem nato, držte mi palce, čoskoro Vás budem informovať!

Žvásky, kecy, kecy, kecy...

Tak rozhodol som sa napísať niečo ku kecom, lebo už ma to nebaví počúvať a čítať dookola stále tie isté sračky...

Kecy o zlej dobe, to sú v poslednom období, ale nie len v poslednom, všeobecne sú to kecy No.1 Oproti iným kecom sú aspoň trochu logické, prepracované a majú čo to do seba, ale stále sú to len kecy a skutek utek. V poslednej dobe nabrali na obrátkach, je to spôsobené aj zlou situáciou, finančnou, pracovnou, stresom v práci a aj doma, lebo nemáme prácu, dosť majoritná časť populácie a tá čo ju má dostáva kapky v práci, aby makali ako stroje za hŕstku hrachu... To dáva, samozrejme, živnú pôdu na rozbujarenie sa kecov o zlej dobe. Ale to sú kecy o zlej dobe len 1. typu.

2. typ kecov o zlej dobe sú kecy o zlej výchove a správaní sa mládeže, ľudí, pokazenej ľudskej morálke, honbou za kapitálom, a prosto, že sa už k sebe nechováme pekne. Preto sú v strávach, väčšinou na JOJ-ke, keď si to raz za uhorský rok prepnem správy ako sa narodili mačičky, psíkovia, hrošíčatká a panda gúľajúca sa po snehu, dávam to za príčinu tomu, že nemajú vôbec žiadnu fantáziu a asi ani nevedia nič relevantné spracovať ako reportáž, tak použijú takéto roztomilé sračky, aby zabavili plebs a vytiahli ich na chvíľu z pochmúrnych myšlienok a žvanení kecov o tom aká je doba zlá, aby sa asi náhodou nevzbúrili, alebo čo, ale nemusia sa báť, plebs má natoľko vymyté mozgy, že sa nevzbúri už asi nikdy, čiže kecy 1. typu nemajú ohlas a odozvu majú len od svojej hŕstky verných stojacich okolo nich.

3. typ, kecy o vláde, kecy o vláde sú tu stále, nezáleží na type, počte strán, kto je pri koryte a všeličo „podstatné“, na čo plebs čaká, že tým voľbami niečo zmenil, respektíve nezmenil, pretože tým nezmenil okrem výmeny stráží nič. Platí heslo „kráľ je mŕtvy, nech žije nový kráľ“.

Ku kecom prvého typu by som chcel ešte niečo povedať viac, oni sa totižto delia na rôzne poddruhy a v podstate by sa dali nazvať, že sú latentne revolucionárske, pretože popisujú, ako to bolo v minulosti a ako to je teraz, načtávajú ekonomickú zväčša situáciu. Niektorí hovoria o politickej situácií, ovládaní Washingtonom, blížiacej sa možnej vojne v Európe, vydieraniu na základe energetickej závislosti na Rusku atp. Zaujímavé je a hlavne podstatné, že niektoré z týchto kecov sú fakt dobré a to preto, pretože ich hovoria osobnosti, ktoré sa do danej problematiky rozumejú a nebaví ich ako mňa počúvať a pozerať sa na vymieľačské programy v telke a klopkajú si na čelo a hovoria kecy 2. typu: kam sme to len dospeli, kam táto populácia dospela. Je to žiaľ tak, dospeli sme do sračiek, kde 95% populácie ma vymyté mozgy a tie 4% majú mozgy nevymyté tak celkom, vzdorujú vymývaniu, ale nie sú tak silné, aby ho zvrátili. A to 1%, to sú tí, čo to vymývanie mozgov financujú a podporujú. Niekde medzi nevymyté mozgy by som zaradil ešte týchto ľudí, ktorí poukazujú na problémy, klepkajú si na čelo, robia zaujímavé prezentácie pre svojich verných, aj pre širokú verejnosť, ale široká verejnosť to neprijme, pretože sú vymletí, už im stihli vymleť mozgy a radšej si pozrú toho medvedíka, ktorý sa práve narodil v Bojnickej ZOO a ktorého dali do vymletých správ na TJ HNOJ, ako porozumieť a zapojiť sa do týchto kecov. Nazval som ich kecmi, aj keď sú to dobre sformulované a na konkrétne problémy upozorňujúce monológy, dialógy, diskusie, ale stále sú to len kecy. Mínajú účinku. Ony by rady a ja by som bol nesmierne potešení a tie 4% takisto, keby to neboli kecy a mali by silu niečo zmeniť a zlepšiť situáciu vo svete, ale to sú len trúfalé zbožné priania ich prezentérov. Škoda, ale je to tak a pravdepodobne to tak bude aj naďalej. Dúfať v revolúciu síce môžeme, ale to je tak všetko. Žiadna revolúcia ešte neprebehla bez obetí a obete dnes už nikto nechce, vrátane mňa. Systém sa nezmení rýchlo, postupne ho môžeme však narúšať, ale som frustrovaný z toho, že to nemá skoro žiadny ohlas, väčšinu ľudí momentálne zaujímajú veci typu instagram, twitter, facebook, a podobné sračky. Na zmenu si teda počkáme, zatiaľ to však pripomína čakanie na Godota.

Nazdar.

Zeleň a mesto

  Tak posledne som hľadal nejaký námet, aby som mohol napísať nejaký komentár, ale nakoniec som ani dlho hľadať nemusel. Mal som to rovno pred očami a stále mám.
   Je strašne rýchla doba, trápne klišé, ktoré asi platí aj v tomto, pretože neviem ktorý idiot môže chodiť po tráve, keď o pár centimetrov, maximálne pár metrov ďalej je pešník. Podľa fyziky to vyzerá asi tak, že tí ľudia bežia strašne rýchlo a ako ani rýchlo idúce auto nezabočí v ostrom uhle, iba v tupom, preto asi aj títo ľudia idú rýchlosťou svetla a odstredivá sila ich ťahá von zo stredu a oni musia "klopiť" zákruty. Inak si to ani vysvetliť neviem, pretože takýto idiotský nápad takto ničiť zeleň a špatiť mesto môže fakt len idiot v podaní mužského, ale aj ženského pohlavia!
   Klopenie zákrut, cezpoľný beh, idiotizmus, kreténizmus, ešte nejaké ďalšie vysvetlenia tohto javu ? Ja nemám. Ja na túto otázku neviem odpovedať, lebo toto je proste idiotské, však sa pozrite na tie obrázky a pozrite sa v akej vzdialenosti je chodník od "výšľapu"... Na krajných obrázkoch asi tak pár centimetrov, na strednom to nevidieť dobre, ale tá poľná cesta sa dá obísť normálne po chodníku vzdialenom asi 2 metre ďalej...
   Proste šatríme čas. Rýchla doba je, nestíhame, dôjsť načas na kávu do Starbucks-u, do nákupného centra, alebo ku autu, domov, eventuélne aj do práce, alebo do školy, ale tým pádom ten človek, ktorý prejde po tomto svinčíku do práce, teda ak to nie je nejaký roboš, tak sedí v interiéri so zasranými, zablatenými topánkami a vo väčšine prípadov aj nohavicami. Proste sedlák. Hlavná vec, že má 12 ročné BMW, tesilky a sako s rukávmi dlhými až po palec..., ale aby som nevynímal z toho ženy, tak tie sú takisto obdarené veľmi vyspelou logikou, keď si to strihnú cez pole.
   A pritom stačí mať troška umu, porozmýšľať, nebyť lenivý a prejť po určenom chodníku, ktorý bol na tento účel vystavaný a je aj čistejší. Každý sa poslednou dobou bijeme do pŕs, aký sme ekológovia, ako je v prírode dobre, a že nemáme prírodu v mestách, betónová džungľa a podobné názvy charakterizujúce mesto... Už sa zobuďte a pozrite sa ako ste tú zeleň ktorá v meste je zničili. A nepochybujem ani o tom, že keby bol strom vo vami vydupanej ceste, tak ho snáď dáte aj spíliť, veď obchádzať ho by bola strata času n?
   Neničme zi zeleň v meste, mohlo by to vyzerať fakt dobre, keby sme neboli všetci ľahostajní. Žiaľ stačí ale pár idiotov/idiotiek čo tade budú šľapať každý deň a zase to je rozošľapané a vysadená tráva sa neujme, asi tam teda treba postaviť mestskáča, čo bude dávať mastné pokuty, alebo to opáskovať ? Neviem, riešení by sa našlo dosť, ale či by zabrali je otázne. Najlepšie by bolo uvedomiť sa a zamyslieť sa, nad tým, kade to vlastne kráčam a prečo vlastne kráčam tadeto, keď o niekoľko centimetrov, maximálne pár metrov vedľa je chodník ?.. Na toto sa však asi ešte načakáme, my čo sa na to pozeráme s odporom.
   Pripájam mnou upravené obrázky, ako by mohli vyzerať chodníky a zeleň, keby nebola vyšľapaná. (niesom nejaký dobrý upravovač fotiek, len amatér, tak mi to odpusťte):

Nevkus

Nevkus si všímam už dlho v rôznych odvetviach, ale nevkus v oblečení je moja srdcovka. Nemôžem totiž neokomentovať, alebo nepozastaviť sa nad niečim nevkusným, proste mi to nedá neurobiť zo seba na malú chvíľku „fashion“ kritika. Myslím si, že mám natoľko vyspelý vkus, že si môžem dovoliť zhodnotiť niekoho nevkus. Takže k tomu, čo mi poslednou dobou bije neskonale do očí, pretože to vidím, dá sa povedať každý deň, každý deň uvidím aspoň jedného človeka, ktorý má niečo debilné na sebe, buď je celý/á oblečený/á ako idiot, alebo má nejaký nepochopiteľný doplnok, s ktorým vyzerá ako hovno. Je to z časti ťažký údel, pretože mne tto bije do očí, neviem sa toho zbaviť, v podstate som sa toho ani nepokúšal zbaviť, ale to je vedľajšie, prosto a jasne ide o to, že keď vidím človeka nevkusne oblečeného, tak ma to irituje, nehovoriac o tom, keď sa s ním mám ešte nebodaj rozprávať, alebo niečo iné riešiť. Možno si myslíte, že všímam si to hlavne na ženách keďže som chlap a heterosexuál. Ale nie, všímam si to rovnako na oboch pohlaviach, vo svojej podstate možno ešte viac na mužoch, pretože ženy majú v oblečení neporovnateľne väčší výber ako muži, k čomu sme sa dopracovali ignoranciou mužskej majority nejak sa obliecť. Veľká časť mužov sú tupci, sedláci a trtkovia, ktorí sa nevedia obliecť štýlovo a vkusne. Prooste odpad, hnoj, hnus, chce sa mi blejt, velebnosti. Pre tíchto kreténov sa z obchodov vytrácajú dobré kúsky, pretože nie sú tak veľmi žiadúce a dostávajú sa tam kúsky kreténske, doslova handry na umývanie podlahy. Preto sa dobré a štýlové časti oblečenia zdražujú a keď nezdražia, tak ich proste vyhodia z ponuky. Takže pre toto je po uliciach toľko „eye-fashion smog“. U žien je situácia o niečo lepšia a dá sa obliecť sa dosť lacný peniaz krásne, čo je však smutné, dosť dám to nevyužíva a oblečú sa idiotsky. Ale znova opakujem, nie je to až taký extrám, pretože ženy majú ešte určitý zmysel pre vkus, niektoré, čiže vo väčšine prípadov je to len jeden kus oblečenia, alebo nevkusný doplnok, o to viac to však bije do očí.

Prečo som sa rozhodol napísať o nevkuse? Jednoduchá odpoveď, je to preto, lebo ako som sa zmienil na začiatku pri zakladaní blogu /link na zakladanie blogu/, tak reagujem na udalosti, ktoré sa dejú posledne a vyjadrujem k nim svoj názor, postoj.

Na čo teda reagujem teraz ? „Easy task“, na to, čo vidím v uliciach, nie na nevkus ako taký, na ten som si už zvykol, ale momentálne na novú módu a to rôzne farebné zimné čiapky, buď pletené, alebo s brmbolcom, alebo ich kombinácia a čerešnička na torte nevkusných čiapočiek je čiapočka s medvedíkom, kde máte očká, ušká a papuľku, podotýkam, že to nenosia deti, tam mi to príde normálne, 90% rodičov vkus nemá a deti aj tak rastú, takže phoda, to neriešim, ale paradoxne to nosia mladé dámy, ktoré chcú asi vyzerať „coolovo“, alebo „cute“, alebo fakt neviem, vyzerá to infantilne, hnusne a nevkusne, proste SHIT tejto zimy, ešte nie je ej koniec, nechajme sa teda prekvapiť, čo za grcku nás postretne na jej konci.

Tento dámsky hnus ma teda irituje poslednou dobou maximálne možne, dámy, to snáď nemyslíte vážne, máte vlasy, husté vlasy,, tak prečo takéto imbecilské čiapky ?! Nechápem! Chlapi, sa obliekajú od revolúcie maximálne nevkusne, ale takéto idiotské čiapky vačšina z nich nenosí, teda aspoň menšie % ako u žien. Dámy, nezhovadzujte sa, prosím Vás, mohli by ste vyzerať úžasne, ale vy ako keby ste chceli vyzerať ako chodiaci exemplár nevkusu. Odporúčam prečítať si zopár módnych blogov, pozrieť fotky a inšpirovať sa, v lepších obchodoch vedia poradiť aj predavačky, ale nespoliehajte na to, niektoré sú svojské, ak nemajú rovnošatu, tak to hneď vidno na ich oblečení, či niečo o móde a vkuse aspoň tušia.

K posledným udalostiam mi na oblečení u mužov nevadí nič, pretože s ničím novým, ešte viac hnusnejším neprišli, teda ono sa to už možno ani nedá, lebo už sú tak „dogabaní“. Vadí mi len jedna vec a to je ten „moderný“ účes, s bokmi vyholenými a kefou navrchu, ale to zväčša nosia mládežníci=pubertiaci, takže to je pasé, tá veková časť je zložitá a sprevádzaná rôznymi trápnosťami a toto radím medzi ne.

Ku koncu teda už len faktucká poznámka, ktorá to celé popisuje: „Chce sa mi blejt velebnosti!“, keď vidím niečo takéto vyššie popísané, ale musím si zvyknúť nepozastavovať sa nad tým a ostať k tomu ľahostajný. Ľudia sú rôzni a ako sa hovorí vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá, v tomto zmysle to celé tkvie a hreje ma na srdieŠku, že v mojom obľúbenom divadle chodia ľudia s vkusom.

Zaujímavé diela a tak celkom

No tak som tu zase a idem sa vyjadriť niečo okomentovať a pokúsiť sa sformulovať aspoň pár riadkov do čitateľnej podoby. Snáď sa mi to podarí a keby náhodou nie, tak aspoň snaha bola a aj sa tak všeobecne hovorí, že snaha sa cení, tak idem na to.
   V momentálnom období nemám moc času, aj keď to znie ako výhovorka, tak je to fakt. Plno povinností takto ku koncu roka robí svoje a tlak sa stupňuje. Takisto si musím aj všímať niektoré vychytávky a kultovky a sledovať okolie, aby som tu mohol pridať ďalší môj "svetonázor". Čiže koniec koncov, to musím nejak zosúladiť a dúfam, že sa mi to bude dariť čoraz lepšie. Teraz, takpovediac chytám psa za chvost. Ale! Napriek tomu to s obtiažami stíham. Tak teda, aby som nepridával ďalšie litánie a siahodlhé opisy, ako sa pokúšam tu zachovať plynulosť príspevkov, tak začnem k téme tohto príspevku:
   Pozerám občas diskusné relácie ako napr. Večera s Havranom, lebo tam majú zaujímavé témy a nové podnety na kvalitné literárne diela. Niekedy si pozriem aj Lampu, hoci Lampa ma pravdupovediac prestáva baviť, lebo Hríb si tam pozýva svojich ľudí či už z .týždňa alebo rôznych priateľov z P..ty a robia si tam kamarátsku besedu pred kamerami za honoráre na ktoré sa im skladajú občania, ale aby som mu nekrivdil, niektoré diely boli fakt dobré! Čo ma však zarazilo na prvý pohľad, ale neprekvapila ma daná reakcia bolo vyplakávanie Hríba a .týždeň za jeden diel Lampy za ktorý musia zaplatiť pokutu 50.000 €. Vyplakáva tam nad tým, že oni za to nemôžu a prosia ľudí, aby pre zachovanie Lampy na RTVS to "zaplatili za nich", doslovne poslali im na účet príspevky a oni to presunú na RTVS účet, (to len preto, aby nevznikla dezinterpretácia). No a tejto reakcii som sa ani nečudoval, pretože Hríb je starý plačko a rád sa skryje za niekoho, od Penty dostali 250.000 €,  tak nech si pýta prostriedky od kamarátov z brandže a nie od ľudí, ktorí zarábajú 600 € v čistom ... to len toľko k tejto kuriozitke.
   V podstate táto téma súvisí s prvou zmieňovanou reláciou a zaujali ma v nej 3 knižočky, ktoré hostia nosia a darujú ich televízií, ktorá ich následne daruje jednému z divákov, ktorého vyžrebujú. No teda prvá knižka je Henry David Thoreau - Walden, druhá Stanislav Rakús - Nenapísaný román a Tomáš Varga - Grázel. A ešte ma, keď som hľadal prvú zmieňovanú knižku zaujala knižka, ktorá sa zobrazila na Martinuse v reklame a to bola kniha od Marka Boyle-a: Muž, ktorý sa vzdal peňazí a prežil.
   Mohol by som to rozdeliť do 2 podskupín podľa toho, ako pasujú do dvoch tém.
   Prvá téma je Boyle a Thoreau - život v divočine, v lese/lazoch, proste mimo mesta. A druhá téma poukazuje na kvalitu kníh, priniesli ju hostia, ktorí diskutovali na tému, či sú budúce/mladšie generácie hlúpejšie z prívalu informácií z internetu/ smartfóny/ tablety.
  Teda ja pridám len odkazy na Martinus.sk, kde si diela pozrite, ale z mojej osobnej skúsenosti odporúčam použiť po pozretí si diel stránku Heureka.sk a porovnať si ceny v iných kníhkupectvách, lebo Martinus začína dosť predražovať knihy. K dielam sa vyjadrím neskôr, v ďalších nadväzujúcich príspevkoch, pretože ako som už písal, posledne som dosť časovo zaneprázdnený a nemám času nazvyš, keďže musím ešte sa aj niekedy vyspať a aj najesť. Veľká škoda, že nemám vlastnú slúžku, pretože takto stratím niekedy podstatnú časť dňa varením/nákupom/staraním o šatstvo, upratovaním/riady a inými vecami, ktoré ma zdržujú, no žiaľ, financie nepustia, preto zatiaľ len takto, diela som si len tak zbežne prelistoval na prvý pohľad to vyzerá byť fajn, tak teda tu to máte:

Muž, ktorý sa vzdal peňazí a prežil
Walden
Nenapísaný román
Grázel

Doznievanie umeleckého zážitku

Tak rozhodol som sa napísať niečo v tomto zmysle. Dôvodom na napísanie tohto článku boli posledné dve udalosti, ktoré by som chcel okomentovať.
   Umelecký zážitok musíte v sebe nechať dozrieť, hovorím o dobrých filmoch, hudbe a divadle, žiadne romantické a akčné p*tchoviny sem nepatria a nech si takí ľudia okamžite vypnú tento portál, lebo tými žánrami pohŕdam a nestoja mi zato ani ich len trocha okomentovať. Teda hovorím o niečom kvalitnom, čo vo Vás zanechá určitý umelecký zážitok, ktorý musí "dozrieť" a až potom ho môžete úplne objektívne ohodnostiť. Začnem teda tým paradoxne tým čo bolo neskôr a potom tým, čo sa mi stalo skôr.
   Tak, po dlhom období som si našiel čas navštíviť divadlo, konečne, povedal som si, už som tam nebol pomaly rok, tak idem, našiel som aj dobrú hru a preto som sa rozhodol, že nie je na čo čakať. Kúpil som si teda lístok a o týždeň som už sedel v sále. Mám radšej tragédie ako komédie, pretože komédia nemá v sebe až tak hlbokú myšlienku a jej primárna úloha je zabaviť obecenstvo, kdežto v tragédií ide o zamyslenie sa nad dejom a pochopenie diela a preto je tragédia žáner vznešenejší než komédia a už od dávnych čias je tak charakterizovaná. Tak teda už mám zážitok uľahnutý a môžem spokojne nad ním objektívne a kriticky premýšľať. Bola to tragédia o minulosti, ale pojatá moderne, kostýmy boli príjemné, ale niektoré mi nepasovali ku danému obdobiu, aj keď s prihliadnutím na moderné pojatie diela to z časti sedelo, ale z časti to sebe aj odporovalo, domyslené to teda úplne nebolo, ale keď to beriem z celkového hľadiska, tak to nebolo zlé. Herecké výkony boli na dobrej úrovni,  t.j. vyšší priemer, ale jedna herečka ich presiahla a dodala dielu iný rámec, "šmrnc". Rekvizity boli fajn, až na niektoré chybičky, ktoré mohli doladiť, ale odpustím túto vadu z časti. Viem, že Vám toto okomentovanie diela moc nehovorí, lebo ste tam neboli, ale berte to ako nejaký základný rámec, podľa ktorého môžete hodnotiť diela, fakt len základný! Zaujímavé však bolo, keď sa už predstavenie skončilo a ja som si preberal šatstvo okomentovanie jednej slečny, na otázku druhej: "No čo, ako ?", odpovedala ona: "Zo začiatku to bola nuda a myslela som, že odídem, ale tak "dalo sa", na mňa to bolo príliš moderné". To ma trocha zarazilo a zamrzelo v jednom okamžiku a cestou domov som nad tým premýšľal a pokladal si otázku: "Ako môže niekto označiť dielo za nudné 15 minút po začiatku, kedy sa len scéna rozbieha a 5 minút po jeho konci ho zhodnotiť". No nájdu sa ľudia aj takí, niekomu sedí niečo iné a niekomu zas to, čo tomu prvému nie, ale týmto som presne chcel nadviazať na tému, alebo udalosť, ktorá sa mi stala skôr, čo bolo pozretie si kultového filmu Pulp Fiction.
   Rozhodol som sa pozrieť si tento film, pretože už dlhšie som si naň robil zálusk a teraz som sa už odhodlal a pozrel si to. Ako tak pozerám, tak na filme Vás musí niečo zaujať a ja som spravil tú istú chybu, čo pani hore, ale neskôr, asi tak 30 minút pred koncom ma začala chytať kríza, pretože on ten film je prepletený z rôznych historiek a na konci sa všetko vysvetlí, ale nato si musíte počkať. Čiže ako som bol v tej kríze, tak som tiež rozmýšľal, že kto mohol dať tomuto filmu ***** hviezdičiek na CSFD.cz, ale keď som prišiel na koniec, tak mi to celé doplo a zabavilo ma to, ako to dopadlo a rozuzlili sa všetky historky tak ako mali do seba zapadať podľa časovej postupnosti. Po pár hodinách premýšľania a ešte lepšom uležaní si zážitku som sa rozhodol dať 5* aj ja, pretože to je fakt skvelý film a odporúčam ho zhliadnuť všetkým.
   Na záver chcem skonštatovať, ako vyplýva z týchto príbehov, aby ste nehodnotili umenie hneď, ale až po určitom čase, musí to v človeku najprv uľahnúť, popremýšľať o diele a potom ho zhodnotiť, aby sa hodnotenie čo najviac blížilo objektivite. A chodievajte do mesta na umelecké predstavenia častejšie, vždy keď máte čas, je to fajn popremýšľať aj nad niečim iným ako bežným životom smrteľníka.
   Dobre, tak nazdar!