Tak rozhodol som sa
napísať niečo ku kecom, lebo už ma to nebaví počúvať a čítať dookola stále
tie isté sračky...
Kecy o zlej
dobe, to sú v poslednom období, ale nie len v poslednom, všeobecne sú
to kecy No.1 Oproti iným kecom sú aspoň trochu logické, prepracované
a majú čo to do seba, ale stále sú to len kecy a skutek utek.
V poslednej dobe nabrali na obrátkach, je to spôsobené aj zlou situáciou,
finančnou, pracovnou, stresom v práci a aj doma, lebo nemáme prácu,
dosť majoritná časť populácie a tá čo ju má dostáva kapky v práci,
aby makali ako stroje za hŕstku hrachu... To dáva, samozrejme, živnú pôdu na
rozbujarenie sa kecov o zlej dobe. Ale to sú kecy o zlej dobe len 1.
typu.
2. typ kecov o zlej dobe sú kecy o zlej výchove
a správaní sa mládeže, ľudí, pokazenej ľudskej morálke, honbou za
kapitálom, a prosto, že sa už k sebe nechováme pekne. Preto sú
v strávach, väčšinou na JOJ-ke, keď si to raz za uhorský rok prepnem
správy ako sa narodili mačičky, psíkovia, hrošíčatká a panda gúľajúca sa
po snehu, dávam to za príčinu tomu, že nemajú vôbec žiadnu fantáziu a asi
ani nevedia nič relevantné spracovať ako reportáž, tak použijú takéto roztomilé
sračky, aby zabavili plebs a vytiahli ich na chvíľu z pochmúrnych
myšlienok a žvanení kecov o tom aká je doba zlá, aby sa asi náhodou
nevzbúrili, alebo čo, ale nemusia sa báť, plebs má natoľko vymyté mozgy, že sa
nevzbúri už asi nikdy, čiže kecy 1. typu nemajú ohlas a odozvu majú len od
svojej hŕstky verných stojacich okolo nich.
3. typ, kecy o vláde, kecy o vláde sú tu stále,
nezáleží na type, počte strán, kto je pri koryte a všeličo „podstatné“, na
čo plebs čaká, že tým voľbami niečo zmenil, respektíve nezmenil, pretože tým
nezmenil okrem výmeny stráží nič. Platí heslo „kráľ je mŕtvy, nech žije nový
kráľ“.
Ku kecom prvého typu by som chcel ešte niečo povedať viac,
oni sa totižto delia na rôzne poddruhy a v podstate by sa dali
nazvať, že sú latentne revolucionárske, pretože popisujú, ako to bolo
v minulosti a ako to je teraz, načtávajú ekonomickú zväčša situáciu.
Niektorí hovoria o politickej situácií, ovládaní Washingtonom, blížiacej
sa možnej vojne v Európe, vydieraniu na základe energetickej závislosti na
Rusku atp. Zaujímavé je a hlavne podstatné, že niektoré z týchto kecov sú
fakt dobré a to preto, pretože ich hovoria osobnosti, ktoré sa do danej
problematiky rozumejú a nebaví ich ako mňa počúvať a pozerať sa na
vymieľačské programy v telke a klopkajú si na čelo a hovoria
kecy 2. typu: kam sme to len dospeli, kam táto populácia dospela. Je to žiaľ
tak, dospeli sme do sračiek, kde 95% populácie ma vymyté mozgy a tie 4%
majú mozgy nevymyté tak celkom, vzdorujú vymývaniu, ale nie sú tak silné, aby
ho zvrátili. A to 1%, to sú tí, čo to vymývanie mozgov financujú
a podporujú. Niekde medzi nevymyté mozgy by som zaradil ešte týchto ľudí,
ktorí poukazujú na problémy, klepkajú si na čelo, robia zaujímavé prezentácie
pre svojich verných, aj pre širokú verejnosť, ale široká verejnosť to neprijme,
pretože sú vymletí, už im stihli vymleť mozgy a radšej si pozrú toho
medvedíka, ktorý sa práve narodil v Bojnickej ZOO a ktorého dali do
vymletých správ na TJ HNOJ, ako porozumieť a zapojiť sa do týchto kecov.
Nazval som ich kecmi, aj keď sú to dobre sformulované a na konkrétne
problémy upozorňujúce monológy, dialógy, diskusie, ale stále sú to len kecy.
Mínajú účinku. Ony by rady a ja by som bol nesmierne potešení a tie
4% takisto, keby to neboli kecy a mali by silu niečo zmeniť a zlepšiť
situáciu vo svete, ale to sú len trúfalé zbožné priania ich prezentérov. Škoda,
ale je to tak a pravdepodobne to tak bude aj naďalej. Dúfať
v revolúciu síce môžeme, ale to je tak všetko. Žiadna revolúcia ešte
neprebehla bez obetí a obete dnes už nikto nechce, vrátane mňa. Systém sa
nezmení rýchlo, postupne ho môžeme však narúšať, ale som frustrovaný
z toho, že to nemá skoro žiadny ohlas, väčšinu ľudí momentálne zaujímajú
veci typu instagram, twitter, facebook, a podobné sračky. Na zmenu si teda
počkáme, zatiaľ to však pripomína čakanie na Godota.
Nazdar.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára