Policajný štát, alebo dvojitý meter ? Nič neobvyklé na Slovensku. Stretnete sa tu s tým na každom kroku. Človek si už myslí, že sa posúvame k tej vytúženej a „vyštrnganej“ demokracii, ale ako tak vidím na uliciach, posúvame sa stále nižšie, ale už sa asi hlbšie ani nedá.
Tak som sa rozhodol napísať tento článok, keďže som si to v posledných dňoch odskúšal zas a znova, ten pocit, nad slnko krajší, keď Vám ľudia, ktorí si ľubujú v nápise „pomáhať a chrániť“ robia niečo ako „buzerovať a mlátiť“. No nevadí, však čo sme aj mohli čakať, stále predsa žijeme v Banánovej republike, až na tie banány, ale vlastne aj tie banány nám tu dozrievajú, škoda, že v lodných kontajneroch, ale aj to je niečo, všakže, pre bedáckeho slováka, ktorý zašiel až po okraj svojho plotu je to dostatočné.
Momentálne si spomeniem okrem dneška na také dva „milé prípady“ toho nášho demokratického štátu, ktorý sa vŕši na ľuďoch, ktorí nerobia nič zlé.
Prvý. Idem si tak na bicykli, ako obyčajne som si chodieval kedysi, zo školy a potreboval som si vystrieť chrbát, a keďže som nejaké tie tisíce kilometrov už odkrútil, čiže si myslím, že mám dosť dobrú techniku a hlavne ovládam svoj bicykel.Dovolil som ti teda ísť chvíľu, aby som sa vystrel, bez rúk, to som však robiť nemal, rôzne pohyby sú tu zakázané, sloboda pohybu neplatí, a tsk teda ako napriek sa za mnou vyvalili „ochrancovia“ a chceli ma chrániť, samozrejme, kto by si myslel snáď niečo iné okamžite nech si dá facku. A tak mi pre istotu začali vytrubovať za chrbtom, idioti proste, asi z metrovej vzdialenosti, človek so slabším srdcom, alebo inak zdravotne oslabený by asi dostal nejaký šok, alebo záchvat, pretože, keď Vám niekto začne znenazdania trúbiť z metrovej vzdialenosti za chrbtom, tak Vás to prinajmenšom poriadne naľaká a to je ešte asi ten najlepší prípad zo všetkých, najhorší môže pád, šok, pád, rozbitá hlava,otras mozgu, atp. Tak som teda dostal takýto príjemný darček vtedy, jéj, ako som sa krásne na nich usmial, ale tak aby toho nebolo málo, tak ma ešte aj zastavili a činili sa. Na otázku, prečo ma vystavujú šoku trúbením z neoznačeného auta asi zabudli odpovedať. Preukaz totožnosti a poznáte to, úplná arogancia z ich strany, nech nebývam v onej dedine, v ktorej ma „zastavili“, tak mi tam bicykel, podotýkam za niekoľko tisíc eur nechajú a odvliekli by ma na príslušnú policajnú stanicu.Však v pohode, to je už môj problém, či mi niekto odcudzí bicykel vyrieš si to ako chceš predsa. Krádež by som potom mohol určite nahlásiť zase tím istím diletantom, ktorí by to spackali a ničoho by som sa nedočkal. O tom som ani nechcel tu hovoriť, ja od nich nečakám nič, už nič, len buzerovanie, to však ale očakávať nemusím, to príde samo lebo oni nevedia nič iné, žiaľ.
Druhý prípad. V živej pamäti, stal sa mi nedávno. Bolo to zase, ako inak „milé“ privítanie po dlhšom čase pobytu mimo územia Banánovej republiky (BR, pasuje to lepšie ako SR). Odchádzal som teda, konečne, vystupujem z jedného vlaku, samozrejme meškajúceho, a prestupujem na druhý, ktorý už netrpezlivo vyčkával, aby mohol opustiť hnusnú, špinavú a doslova „zgrcanú“ žilinskú vlakovú stanicu a robil samozrejme dobre, mimochodom bol to vlak Českých Dráh, (ČD), vlaky Banánovej republiky len meškajú ! Mal som namierené smerom na Prahu a prestupoval som teda v tej, už vyššie zmieňovanej, „krásnej“ žilinskej stanici. No a nemal som kúpený lístok smerom zo Žiliny do Prahy, tak som sa ho ponáhľal kúpiť, vlak, ktorým som prišiel do ZA zastavil, zase, excelentne a v Žiline sa šetrí na podchodoch, tak postavili len jeden a pre istotu len na jednom konci perónu. Ja som bol kvôli excelentnému zastaveniu na tom druhom. Uvidel som však priechod cez koľajisko, podotýkam, že neurobený „vyšľapaním“, alebo nejako „ilegálne“, ale oficiálne s nejakými platňami, alebo ako to pomenovať špeciálnymi pontónmi medzi koľajami, nikde nápis, že prechod cez ten oficiálne urobený priechod, síce nie podzemný je zakázaný. V Žiline je premávka vlakov podobne hustá, ako v Prpjati.
Čiže aj ten pozemný priechod dostatočne plní svoju činnosť.
Podotýkam, že so sebou som niesol asi 20 kilogramový balík, teda ako Homo Sapiens Sapiens somhľadal najkratšiu cestu, ale nie nebezpečnú a neoficiálnu, podotýkam. Prešiel som teda a kto sa nevynorí z tmy niekde za rohom stanice ? Súste hádať. Kamaráti z mokrej štvrte predsa. Jááj, ako som sa na nich pekne usmial, krásni boli, ako omaľvánka maľovaná 5 ročým deckom
A už to išlo, staré znám postupy, ešte som ich troška naťahoval, lebo ma to baví, keď už idem „spravodlivo“ zaplatiť pokutu a prispieť tak na dalšie rozkrádanie Fickovej garnitúry. No keď som pozrel, že ma tlačí čas, tak som musel ukázať identitu a štátnu príslušnosť, za ktorú sa hanbím /teda hanbím sa len za tú štátnu príslušnosť :)/. Neprešiel som samozrejme iba ja, keďže tam žiadna tabuľa nebola a zákony v Banánovej republike sa menia každý mesiac, tak som nevedel ani, že niečo také existuje. A ktovie, či vôbec, no nemal vtedy na to čas, ale teraz sa vrátim k tomu, ako ma privítali, a ako privítali ľudí za mnou, jeden si odchytil mňa a druhý dvojicu za mnou, samozrejme dvojicu pustili ďalej bez priestupku, bez zaplatenia, bez problémov, ja predsa zaplatím za všetkých, všakže, ja som veľkorysý, pomysleli si. Tak si ma teda zobrali do toho ich krásneho autíčka z verejného obstarávania, ktoré bolo, najjemnejšie povedané pochybné a tak sa mi rozhodli tam dať vianočný darček v hodnote 50 €, silne ma už tlačil čas a tak som nad tým mávol rukou a s arogantne satyrickým úsmevom odišiel. Nespravil som nič zlé a vôbec už nie horšie, ako dvojica kráčajúca za mnou, ale zaplatil to iba kto iný ako ja, na Slovensku / Absurdistáne bežná vec. Dvojitý meter je viac než národ !
To je teda taká malá vzorka mojich skúseností s našimi „ochrancami a pomocníkmi“. Na záver teda by som chcel povedať, že ak máte chuť tu niečo robiť, tak ich nahláste, keď Vám niečo podobné spravia, voľte niekoho schopného, alebo sa snažte niečo presadiť na zlepšenie momentálneho stavu, lebo čokoľvek spravíte, bude to len dobré, pretože klesnúť hlbšie sa tu už nedá. To je rada pre tích, ktorí majú chuť urobiť niečo pre „vlasť“ a spoločnosť, tí, kde sa s radosťou zaraďujem aj ja, utekajte, čo Vám nohy stačia, lebo ostať v Absurdistáne je pre Vás čistá záhuba a prečo si kaziť život, keď si ho môžeme spraviť taký pekný na mieste, kde to funguje, kde ľudia chcú robiť, a nie s radosťou, lebo kto rád platildane, ale uznajú, že platiť dane je na ich dobro, pretože vidia že to má zmysel a nikto si nanamastí vrecká ako v Absurdistáne.
A prosím Vás ešte na koniec, neporovnávajme sa s horšími, ale s lepšími.
Nazdar a nech sa Vám darí!
