29. novembra 2014
Doznievanie umeleckého zážitku
Tak rozhodol som sa napísať niečo v tomto zmysle. Dôvodom na napísanie tohto článku boli posledné dve udalosti, ktoré by som chcel okomentovať.
Umelecký zážitok musíte v sebe nechať dozrieť, hovorím o dobrých filmoch, hudbe a divadle, žiadne romantické a akčné p*tchoviny sem nepatria a nech si takí ľudia okamžite vypnú tento portál, lebo tými žánrami pohŕdam a nestoja mi zato ani ich len trocha okomentovať. Teda hovorím o niečom kvalitnom, čo vo Vás zanechá určitý umelecký zážitok, ktorý musí "dozrieť" a až potom ho môžete úplne objektívne ohodnostiť. Začnem teda tým paradoxne tým čo bolo neskôr a potom tým, čo sa mi stalo skôr.
Tak, po dlhom období som si našiel čas navštíviť divadlo, konečne, povedal som si, už som tam nebol pomaly rok, tak idem, našiel som aj dobrú hru a preto som sa rozhodol, že nie je na čo čakať. Kúpil som si teda lístok a o týždeň som už sedel v sále. Mám radšej tragédie ako komédie, pretože komédia nemá v sebe až tak hlbokú myšlienku a jej primárna úloha je zabaviť obecenstvo, kdežto v tragédií ide o zamyslenie sa nad dejom a pochopenie diela a preto je tragédia žáner vznešenejší než komédia a už od dávnych čias je tak charakterizovaná. Tak teda už mám zážitok uľahnutý a môžem spokojne nad ním objektívne a kriticky premýšľať. Bola to tragédia o minulosti, ale pojatá moderne, kostýmy boli príjemné, ale niektoré mi nepasovali ku danému obdobiu, aj keď s prihliadnutím na moderné pojatie diela to z časti sedelo, ale z časti to sebe aj odporovalo, domyslené to teda úplne nebolo, ale keď to beriem z celkového hľadiska, tak to nebolo zlé. Herecké výkony boli na dobrej úrovni, t.j. vyšší priemer, ale jedna herečka ich presiahla a dodala dielu iný rámec, "šmrnc". Rekvizity boli fajn, až na niektoré chybičky, ktoré mohli doladiť, ale odpustím túto vadu z časti. Viem, že Vám toto okomentovanie diela moc nehovorí, lebo ste tam neboli, ale berte to ako nejaký základný rámec, podľa ktorého môžete hodnotiť diela, fakt len základný! Zaujímavé však bolo, keď sa už predstavenie skončilo a ja som si preberal šatstvo okomentovanie jednej slečny, na otázku druhej: "No čo, ako ?", odpovedala ona: "Zo začiatku to bola nuda a myslela som, že odídem, ale tak "dalo sa", na mňa to bolo príliš moderné". To ma trocha zarazilo a zamrzelo v jednom okamžiku a cestou domov som nad tým premýšľal a pokladal si otázku: "Ako môže niekto označiť dielo za nudné 15 minút po začiatku, kedy sa len scéna rozbieha a 5 minút po jeho konci ho zhodnotiť". No nájdu sa ľudia aj takí, niekomu sedí niečo iné a niekomu zas to, čo tomu prvému nie, ale týmto som presne chcel nadviazať na tému, alebo udalosť, ktorá sa mi stala skôr, čo bolo pozretie si kultového filmu Pulp Fiction.
Rozhodol som sa pozrieť si tento film, pretože už dlhšie som si naň robil zálusk a teraz som sa už odhodlal a pozrel si to. Ako tak pozerám, tak na filme Vás musí niečo zaujať a ja som spravil tú istú chybu, čo pani hore, ale neskôr, asi tak 30 minút pred koncom ma začala chytať kríza, pretože on ten film je prepletený z rôznych historiek a na konci sa všetko vysvetlí, ale nato si musíte počkať. Čiže ako som bol v tej kríze, tak som tiež rozmýšľal, že kto mohol dať tomuto filmu ***** hviezdičiek na CSFD.cz, ale keď som prišiel na koniec, tak mi to celé doplo a zabavilo ma to, ako to dopadlo a rozuzlili sa všetky historky tak ako mali do seba zapadať podľa časovej postupnosti. Po pár hodinách premýšľania a ešte lepšom uležaní si zážitku som sa rozhodol dať 5* aj ja, pretože to je fakt skvelý film a odporúčam ho zhliadnuť všetkým.
Na záver chcem skonštatovať, ako vyplýva z týchto príbehov, aby ste nehodnotili umenie hneď, ale až po určitom čase, musí to v človeku najprv uľahnúť, popremýšľať o diele a potom ho zhodnotiť, aby sa hodnotenie čo najviac blížilo objektivite. A chodievajte do mesta na umelecké predstavenia častejšie, vždy keď máte čas, je to fajn popremýšľať aj nad niečim iným ako bežným životom smrteľníka.
Dobre, tak nazdar!
27. novembra 2014
Štestlivci
Štastlivci, tak nazývam ľudí, ktorí nezdolávajú každodenné problémy s pleťou, konkrétne akné. Aby som upresnil, nie som už žiadny "puberťák", ani adolescent, ale každé ráno si prechádzam doslova peklíčkom. Aby som to upresnil, uvediem príklad, čo všetko robím a aj tak sa ráno zobudím, dalo by sa to popísať, s opačným účinkom, ako to malo dosiahnuť.
Tak, začnem od poobedia, kedy prídem domov, aby som sa dostal k hlavnému bodu, to jest ráno.
Takže teda, cca 15:00 prídem domov, umyjem si ruky, najem sa, umyjem tvár, vodou, mydlom, natriem vodou proti akné, po takej hodine to umyjem a natriem masťou proti akné, tak som do večera. Potom sa idem prejsť von na takú hodinku, po príchode domov, opakujem procedúru znova, znova sa umyjem vodou, mydlom, natriem a robím niečo až do večera, potom to zmyjem, natriem tou "vodičkou" a idem spať s dobrým pocitom, že sa mi to už aspoň nezhorší, keď už nezlepší, podobné niečo ako Bratislavské hl.st. tam uz je to tak zlé, že už sa to môže iba zlepšiť, zhoršiť sa to už nedá, ale odbočil som. Tak teda spím.
A je tu ráno, po problémoch so vstávaním, niekdy som nemal rád skoré vstávanie, si pretriem oči a idem do kúpelne. Pozriem do zrkadla a pretriem si oči znova, či náhodou vidím dobre. Pozerám tak nato, postupne sa mi zhoršuje nálada už hneď od rána, počítam, jeden, dva, tri, po tom čísle už ma to prestáva baviť, ale priemer je takých 12 "bielych guličiek". Fajn teda, odstránim to klasickou metódou a idem to opláchnuť mydlom a vodou, natriem to vodou proti akné a môžem ísť.
Cez deň, keď zavítam na WC sa pozriem, ako to vyzerá, ááá, prekvapenie, teda pre mňa to prekvapenie nie je, už nie. Zase sa nám niečo nové vynorilo a je to strašne príjemný pocit chodiť s takou úžasnou tvárou po meste, po pracovisku, v električke a vôbec všade kam sa pohnete. Možno by pomohol make-up, ale to používajú iba ženy, všetko dobré nám zobrali ;).
Po meste v poslednej dobe behá množstvo krásnych dievčat, čo však z toho, pokochám sa, ale je mi to aj nepríjemné, keď si predstavím seba v ich koži a niekto takýto na Vás pozerá a chcel by sa s Vami "baviť", no a tak idem domov a seriem nato. Žijem si svoje, nie je to prvý rok, problémy pretrvávajú, lekárka mi hovorí, že jóój, to máte iba povrchové a ukazuje mi nejaké veľké, ako to majú ostatní, áno, teda nemám to až tak veľké, ale vždy ráno sa hneď naladím a po celý deň si užívam "skvelú" prácičku len preto, aby to nebolo ešte horšie.
Tak teda Vy, štastlivci, buďte radi, že nemáte na sebe ani náznak akné a neupchávajú sa Vám póry, nemáte sa na čo sťažovať, takúto každodennú šichtu by ste absolvovať nechceli, takže zdar a jebákom zvlášť! Bye!
24. novembra 2014
Policajný štát, alebo dvojitý meter ?!
Policajný štát, alebo dvojitý meter ? Nič neobvyklé na Slovensku. Stretnete sa tu s tým na každom kroku. Človek si už myslí, že sa posúvame k tej vytúženej a „vyštrnganej“ demokracii, ale ako tak vidím na uliciach, posúvame sa stále nižšie, ale už sa asi hlbšie ani nedá.
Tak som sa rozhodol napísať tento článok, keďže som si to v posledných dňoch odskúšal zas a znova, ten pocit, nad slnko krajší, keď Vám ľudia, ktorí si ľubujú v nápise „pomáhať a chrániť“ robia niečo ako „buzerovať a mlátiť“. No nevadí, však čo sme aj mohli čakať, stále predsa žijeme v Banánovej republike, až na tie banány, ale vlastne aj tie banány nám tu dozrievajú, škoda, že v lodných kontajneroch, ale aj to je niečo, všakže, pre bedáckeho slováka, ktorý zašiel až po okraj svojho plotu je to dostatočné.
Momentálne si spomeniem okrem dneška na také dva „milé prípady“ toho nášho demokratického štátu, ktorý sa vŕši na ľuďoch, ktorí nerobia nič zlé.
Prvý. Idem si tak na bicykli, ako obyčajne som si chodieval kedysi, zo školy a potreboval som si vystrieť chrbát, a keďže som nejaké tie tisíce kilometrov už odkrútil, čiže si myslím, že mám dosť dobrú techniku a hlavne ovládam svoj bicykel.Dovolil som ti teda ísť chvíľu, aby som sa vystrel, bez rúk, to som však robiť nemal, rôzne pohyby sú tu zakázané, sloboda pohybu neplatí, a tsk teda ako napriek sa za mnou vyvalili „ochrancovia“ a chceli ma chrániť, samozrejme, kto by si myslel snáď niečo iné okamžite nech si dá facku. A tak mi pre istotu začali vytrubovať za chrbtom, idioti proste, asi z metrovej vzdialenosti, človek so slabším srdcom, alebo inak zdravotne oslabený by asi dostal nejaký šok, alebo záchvat, pretože, keď Vám niekto začne znenazdania trúbiť z metrovej vzdialenosti za chrbtom, tak Vás to prinajmenšom poriadne naľaká a to je ešte asi ten najlepší prípad zo všetkých, najhorší môže pád, šok, pád, rozbitá hlava,otras mozgu, atp. Tak som teda dostal takýto príjemný darček vtedy, jéj, ako som sa krásne na nich usmial, ale tak aby toho nebolo málo, tak ma ešte aj zastavili a činili sa. Na otázku, prečo ma vystavujú šoku trúbením z neoznačeného auta asi zabudli odpovedať. Preukaz totožnosti a poznáte to, úplná arogancia z ich strany, nech nebývam v onej dedine, v ktorej ma „zastavili“, tak mi tam bicykel, podotýkam za niekoľko tisíc eur nechajú a odvliekli by ma na príslušnú policajnú stanicu.Však v pohode, to je už môj problém, či mi niekto odcudzí bicykel vyrieš si to ako chceš predsa. Krádež by som potom mohol určite nahlásiť zase tím istím diletantom, ktorí by to spackali a ničoho by som sa nedočkal. O tom som ani nechcel tu hovoriť, ja od nich nečakám nič, už nič, len buzerovanie, to však ale očakávať nemusím, to príde samo lebo oni nevedia nič iné, žiaľ.
Druhý prípad. V živej pamäti, stal sa mi nedávno. Bolo to zase, ako inak „milé“ privítanie po dlhšom čase pobytu mimo územia Banánovej republiky (BR, pasuje to lepšie ako SR). Odchádzal som teda, konečne, vystupujem z jedného vlaku, samozrejme meškajúceho, a prestupujem na druhý, ktorý už netrpezlivo vyčkával, aby mohol opustiť hnusnú, špinavú a doslova „zgrcanú“ žilinskú vlakovú stanicu a robil samozrejme dobre, mimochodom bol to vlak Českých Dráh, (ČD), vlaky Banánovej republiky len meškajú ! Mal som namierené smerom na Prahu a prestupoval som teda v tej, už vyššie zmieňovanej, „krásnej“ žilinskej stanici. No a nemal som kúpený lístok smerom zo Žiliny do Prahy, tak som sa ho ponáhľal kúpiť, vlak, ktorým som prišiel do ZA zastavil, zase, excelentne a v Žiline sa šetrí na podchodoch, tak postavili len jeden a pre istotu len na jednom konci perónu. Ja som bol kvôli excelentnému zastaveniu na tom druhom. Uvidel som však priechod cez koľajisko, podotýkam, že neurobený „vyšľapaním“, alebo nejako „ilegálne“, ale oficiálne s nejakými platňami, alebo ako to pomenovať špeciálnymi pontónmi medzi koľajami, nikde nápis, že prechod cez ten oficiálne urobený priechod, síce nie podzemný je zakázaný. V Žiline je premávka vlakov podobne hustá, ako v Prpjati.
Čiže aj ten pozemný priechod dostatočne plní svoju činnosť.
Podotýkam, že so sebou som niesol asi 20 kilogramový balík, teda ako Homo Sapiens Sapiens somhľadal najkratšiu cestu, ale nie nebezpečnú a neoficiálnu, podotýkam. Prešiel som teda a kto sa nevynorí z tmy niekde za rohom stanice ? Súste hádať. Kamaráti z mokrej štvrte predsa. Jááj, ako som sa na nich pekne usmial, krásni boli, ako omaľvánka maľovaná 5 ročým deckom
A už to išlo, staré znám postupy, ešte som ich troška naťahoval, lebo ma to baví, keď už idem „spravodlivo“ zaplatiť pokutu a prispieť tak na dalšie rozkrádanie Fickovej garnitúry. No keď som pozrel, že ma tlačí čas, tak som musel ukázať identitu a štátnu príslušnosť, za ktorú sa hanbím /teda hanbím sa len za tú štátnu príslušnosť :)/. Neprešiel som samozrejme iba ja, keďže tam žiadna tabuľa nebola a zákony v Banánovej republike sa menia každý mesiac, tak som nevedel ani, že niečo také existuje. A ktovie, či vôbec, no nemal vtedy na to čas, ale teraz sa vrátim k tomu, ako ma privítali, a ako privítali ľudí za mnou, jeden si odchytil mňa a druhý dvojicu za mnou, samozrejme dvojicu pustili ďalej bez priestupku, bez zaplatenia, bez problémov, ja predsa zaplatím za všetkých, všakže, ja som veľkorysý, pomysleli si. Tak si ma teda zobrali do toho ich krásneho autíčka z verejného obstarávania, ktoré bolo, najjemnejšie povedané pochybné a tak sa mi rozhodli tam dať vianočný darček v hodnote 50 €, silne ma už tlačil čas a tak som nad tým mávol rukou a s arogantne satyrickým úsmevom odišiel. Nespravil som nič zlé a vôbec už nie horšie, ako dvojica kráčajúca za mnou, ale zaplatil to iba kto iný ako ja, na Slovensku / Absurdistáne bežná vec. Dvojitý meter je viac než národ !
To je teda taká malá vzorka mojich skúseností s našimi „ochrancami a pomocníkmi“. Na záver teda by som chcel povedať, že ak máte chuť tu niečo robiť, tak ich nahláste, keď Vám niečo podobné spravia, voľte niekoho schopného, alebo sa snažte niečo presadiť na zlepšenie momentálneho stavu, lebo čokoľvek spravíte, bude to len dobré, pretože klesnúť hlbšie sa tu už nedá. To je rada pre tích, ktorí majú chuť urobiť niečo pre „vlasť“ a spoločnosť, tí, kde sa s radosťou zaraďujem aj ja, utekajte, čo Vám nohy stačia, lebo ostať v Absurdistáne je pre Vás čistá záhuba a prečo si kaziť život, keď si ho môžeme spraviť taký pekný na mieste, kde to funguje, kde ľudia chcú robiť, a nie s radosťou, lebo kto rád platildane, ale uznajú, že platiť dane je na ich dobro, pretože vidia že to má zmysel a nikto si nanamastí vrecká ako v Absurdistáne.
A prosím Vás ešte na koniec, neporovnávajme sa s horšími, ale s lepšími.
Nazdar a nech sa Vám darí!
Tak som sa rozhodol napísať tento článok, keďže som si to v posledných dňoch odskúšal zas a znova, ten pocit, nad slnko krajší, keď Vám ľudia, ktorí si ľubujú v nápise „pomáhať a chrániť“ robia niečo ako „buzerovať a mlátiť“. No nevadí, však čo sme aj mohli čakať, stále predsa žijeme v Banánovej republike, až na tie banány, ale vlastne aj tie banány nám tu dozrievajú, škoda, že v lodných kontajneroch, ale aj to je niečo, všakže, pre bedáckeho slováka, ktorý zašiel až po okraj svojho plotu je to dostatočné.
Momentálne si spomeniem okrem dneška na také dva „milé prípady“ toho nášho demokratického štátu, ktorý sa vŕši na ľuďoch, ktorí nerobia nič zlé.
Prvý. Idem si tak na bicykli, ako obyčajne som si chodieval kedysi, zo školy a potreboval som si vystrieť chrbát, a keďže som nejaké tie tisíce kilometrov už odkrútil, čiže si myslím, že mám dosť dobrú techniku a hlavne ovládam svoj bicykel.Dovolil som ti teda ísť chvíľu, aby som sa vystrel, bez rúk, to som však robiť nemal, rôzne pohyby sú tu zakázané, sloboda pohybu neplatí, a tsk teda ako napriek sa za mnou vyvalili „ochrancovia“ a chceli ma chrániť, samozrejme, kto by si myslel snáď niečo iné okamžite nech si dá facku. A tak mi pre istotu začali vytrubovať za chrbtom, idioti proste, asi z metrovej vzdialenosti, človek so slabším srdcom, alebo inak zdravotne oslabený by asi dostal nejaký šok, alebo záchvat, pretože, keď Vám niekto začne znenazdania trúbiť z metrovej vzdialenosti za chrbtom, tak Vás to prinajmenšom poriadne naľaká a to je ešte asi ten najlepší prípad zo všetkých, najhorší môže pád, šok, pád, rozbitá hlava,otras mozgu, atp. Tak som teda dostal takýto príjemný darček vtedy, jéj, ako som sa krásne na nich usmial, ale tak aby toho nebolo málo, tak ma ešte aj zastavili a činili sa. Na otázku, prečo ma vystavujú šoku trúbením z neoznačeného auta asi zabudli odpovedať. Preukaz totožnosti a poznáte to, úplná arogancia z ich strany, nech nebývam v onej dedine, v ktorej ma „zastavili“, tak mi tam bicykel, podotýkam za niekoľko tisíc eur nechajú a odvliekli by ma na príslušnú policajnú stanicu.Však v pohode, to je už môj problém, či mi niekto odcudzí bicykel vyrieš si to ako chceš predsa. Krádež by som potom mohol určite nahlásiť zase tím istím diletantom, ktorí by to spackali a ničoho by som sa nedočkal. O tom som ani nechcel tu hovoriť, ja od nich nečakám nič, už nič, len buzerovanie, to však ale očakávať nemusím, to príde samo lebo oni nevedia nič iné, žiaľ.
Druhý prípad. V živej pamäti, stal sa mi nedávno. Bolo to zase, ako inak „milé“ privítanie po dlhšom čase pobytu mimo územia Banánovej republiky (BR, pasuje to lepšie ako SR). Odchádzal som teda, konečne, vystupujem z jedného vlaku, samozrejme meškajúceho, a prestupujem na druhý, ktorý už netrpezlivo vyčkával, aby mohol opustiť hnusnú, špinavú a doslova „zgrcanú“ žilinskú vlakovú stanicu a robil samozrejme dobre, mimochodom bol to vlak Českých Dráh, (ČD), vlaky Banánovej republiky len meškajú ! Mal som namierené smerom na Prahu a prestupoval som teda v tej, už vyššie zmieňovanej, „krásnej“ žilinskej stanici. No a nemal som kúpený lístok smerom zo Žiliny do Prahy, tak som sa ho ponáhľal kúpiť, vlak, ktorým som prišiel do ZA zastavil, zase, excelentne a v Žiline sa šetrí na podchodoch, tak postavili len jeden a pre istotu len na jednom konci perónu. Ja som bol kvôli excelentnému zastaveniu na tom druhom. Uvidel som však priechod cez koľajisko, podotýkam, že neurobený „vyšľapaním“, alebo nejako „ilegálne“, ale oficiálne s nejakými platňami, alebo ako to pomenovať špeciálnymi pontónmi medzi koľajami, nikde nápis, že prechod cez ten oficiálne urobený priechod, síce nie podzemný je zakázaný. V Žiline je premávka vlakov podobne hustá, ako v Prpjati.
Čiže aj ten pozemný priechod dostatočne plní svoju činnosť.
Podotýkam, že so sebou som niesol asi 20 kilogramový balík, teda ako Homo Sapiens Sapiens somhľadal najkratšiu cestu, ale nie nebezpečnú a neoficiálnu, podotýkam. Prešiel som teda a kto sa nevynorí z tmy niekde za rohom stanice ? Súste hádať. Kamaráti z mokrej štvrte predsa. Jááj, ako som sa na nich pekne usmial, krásni boli, ako omaľvánka maľovaná 5 ročým deckom
A už to išlo, staré znám postupy, ešte som ich troška naťahoval, lebo ma to baví, keď už idem „spravodlivo“ zaplatiť pokutu a prispieť tak na dalšie rozkrádanie Fickovej garnitúry. No keď som pozrel, že ma tlačí čas, tak som musel ukázať identitu a štátnu príslušnosť, za ktorú sa hanbím /teda hanbím sa len za tú štátnu príslušnosť :)/. Neprešiel som samozrejme iba ja, keďže tam žiadna tabuľa nebola a zákony v Banánovej republike sa menia každý mesiac, tak som nevedel ani, že niečo také existuje. A ktovie, či vôbec, no nemal vtedy na to čas, ale teraz sa vrátim k tomu, ako ma privítali, a ako privítali ľudí za mnou, jeden si odchytil mňa a druhý dvojicu za mnou, samozrejme dvojicu pustili ďalej bez priestupku, bez zaplatenia, bez problémov, ja predsa zaplatím za všetkých, všakže, ja som veľkorysý, pomysleli si. Tak si ma teda zobrali do toho ich krásneho autíčka z verejného obstarávania, ktoré bolo, najjemnejšie povedané pochybné a tak sa mi rozhodli tam dať vianočný darček v hodnote 50 €, silne ma už tlačil čas a tak som nad tým mávol rukou a s arogantne satyrickým úsmevom odišiel. Nespravil som nič zlé a vôbec už nie horšie, ako dvojica kráčajúca za mnou, ale zaplatil to iba kto iný ako ja, na Slovensku / Absurdistáne bežná vec. Dvojitý meter je viac než národ !
To je teda taká malá vzorka mojich skúseností s našimi „ochrancami a pomocníkmi“. Na záver teda by som chcel povedať, že ak máte chuť tu niečo robiť, tak ich nahláste, keď Vám niečo podobné spravia, voľte niekoho schopného, alebo sa snažte niečo presadiť na zlepšenie momentálneho stavu, lebo čokoľvek spravíte, bude to len dobré, pretože klesnúť hlbšie sa tu už nedá. To je rada pre tích, ktorí majú chuť urobiť niečo pre „vlasť“ a spoločnosť, tí, kde sa s radosťou zaraďujem aj ja, utekajte, čo Vám nohy stačia, lebo ostať v Absurdistáne je pre Vás čistá záhuba a prečo si kaziť život, keď si ho môžeme spraviť taký pekný na mieste, kde to funguje, kde ľudia chcú robiť, a nie s radosťou, lebo kto rád platildane, ale uznajú, že platiť dane je na ich dobro, pretože vidia že to má zmysel a nikto si nanamastí vrecká ako v Absurdistáne.
A prosím Vás ešte na koniec, neporovnávajme sa s horšími, ale s lepšími.
Nazdar a nech sa Vám darí!
Bratislava, hlavné mesto zvolilo správnu cestu ?! - komentár ku komunálnym voľbám 2014
Tak teda rozhodol som sa skomentovať poslednú udalosť a to včerajšie komunálne voľby.
Sám z Bratislavy niesom, ale študoval som tam, ale nie dlho, avšak, je to mesto, ktoré mi sedí a vadí mi ako ho sprznili rokmi neschopní ľudia. Bratislava, ako hlavné mesto je vizitka krajiny a keď prídem do Bratislavy, čo je dosť často, tak je mi z toho dosť zle, ako to dopadlo. Pomenujem zopár problémov, ktoré mi tam najviac vadia:
Po prvé: Hlavná stanica, to je niečo hrozné, každý človek, ktorý tadiaľ prejde musí hnusom byť preplnený. Žiaľ p. Ďurkovský, veľmi schopný človek v "", narýchlo podpísal nevypovedateľnú zmlubu na prestavbu hl.st. a z tohto:
by malo podľa starého primátora a jeho nezmyselnej zmluvy, ktorú investor neplánuje splniť a stále sa presúva dátum dokončenia a ešte ani nezačali žiadne práce, tak teda z toho má vyrásť toto:
odkryť sa má historick budova a dole v podzemí má príjsť elektička a má tam byť údajne aj nákupné centrum. Plán dobrý, z architektického hľadiska je to super, ale z hľadiska reálneho je to niečo, čo nieže len tak skoro nebude, ale trúfam si povedať, že v takomto prevedení určite nebude. Ale aby som len neosočoval, tak musím uznať, že už sa aspoň s tou električkovou dráhou na hlavnú stanicu niečo robí a, možno, to bude aj spojazdnené, dúfajte so mnou.
Po druhé, je to vizuálny smog, billboardy, megaboardy, cityboardy, polepené dokonca aj tyče pouličných lámp, Bratislava sa nimi dusí, žiadna regulácia a vačšina je načierno, podľa hrubých odhadov ich je niečo cez 7 tisíc. To je moc a je to poznať uz pri vystúpení z vlaku, autobusu, alebo z auta, ktorým mierite do Bratislavy a preplietate sa billboardovým poľom.
Po tretie je to špina, Bratislava, okrem historického centra je špinavá až po uši, to nie je možné, aby mohlo byť mesto tak špinavé, odpadky na pešníkoch, typu "McDonald" kelímky a iné výborné veci, ktoré tie afektovaní tínedžeri nevedia zobrať a hodiť do koša, ale napriklad ja som aj chcel, ale tie koše sa nevysýpajú. Od smogu začmudené omietky starých budov, ktoré by krásne rozjasnili mesto, ale teraz to skôr vyzerá ako permanentná hmla.. Viac sa mi pokračovať o tomto probléme nechce, lebo každý to vidíme, Bratislava potrebuje pevnú ruku, ktorá nebude prihliadať na to, aby sa zapáčila voličom predraženými autobusmi od J&T, ale aby to tu dala do poriadku!
No a teraz prečo som sa chcel vyjadriť k tejto nedávnej udalosti ? Možno preto, že vyhral tieto voľby človek, ktorý má víziu a nie "Utvorte koridor", ani "Smerák", som s výsledkom spokojný. Áno, je to fajn, stačí sa pozrieť na diskusie,
http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/za-koho-kopu-a-kto-im-plati-kampan-odpovedali-kandidati-na-primatora-bratislavy-634602
a na RTVS boli správy a komentáre, novinové články z rôznych, na sebe nezávislých médií, ich programy kandidátov a ich minulosť a predchádzajúcu prácu a kritickým, nezávislým okom to zhodnotiť. Keď som to tak zhodnotil, pozrel si webové stránky všetkých kandidátov a ich minulosť, vyvodil som si z toho že človek, ktorý prišiel z Nemecka a vie, ako to chodí vo svete a nie je zalezený v len a len v strane, aj keď Nesrovnal bol, ako každý, ale vzdal sa toho a urobil gesto. Či to bolo hrané, alebo myslené úprimne a s Bratislavou pohne a spraví ju inou, (horšia už byť nemôže), tak to stálo za to.
Gratulujem Bratislavčanom, že nevolili starú garnitúru, ktorá už má po zenite, iná doba si vyžaduje iné riešenia.
Môj rýchly a stručný názor na danú vec, to len aby som bol flexibilný, (ako ten účet vo VUB banke :) ).
Sám z Bratislavy niesom, ale študoval som tam, ale nie dlho, avšak, je to mesto, ktoré mi sedí a vadí mi ako ho sprznili rokmi neschopní ľudia. Bratislava, ako hlavné mesto je vizitka krajiny a keď prídem do Bratislavy, čo je dosť často, tak je mi z toho dosť zle, ako to dopadlo. Pomenujem zopár problémov, ktoré mi tam najviac vadia:
Po prvé: Hlavná stanica, to je niečo hrozné, každý človek, ktorý tadiaľ prejde musí hnusom byť preplnený. Žiaľ p. Ďurkovský, veľmi schopný človek v "", narýchlo podpísal nevypovedateľnú zmlubu na prestavbu hl.st. a z tohto:
by malo podľa starého primátora a jeho nezmyselnej zmluvy, ktorú investor neplánuje splniť a stále sa presúva dátum dokončenia a ešte ani nezačali žiadne práce, tak teda z toho má vyrásť toto:
Po druhé, je to vizuálny smog, billboardy, megaboardy, cityboardy, polepené dokonca aj tyče pouličných lámp, Bratislava sa nimi dusí, žiadna regulácia a vačšina je načierno, podľa hrubých odhadov ich je niečo cez 7 tisíc. To je moc a je to poznať uz pri vystúpení z vlaku, autobusu, alebo z auta, ktorým mierite do Bratislavy a preplietate sa billboardovým poľom.
Po tretie je to špina, Bratislava, okrem historického centra je špinavá až po uši, to nie je možné, aby mohlo byť mesto tak špinavé, odpadky na pešníkoch, typu "McDonald" kelímky a iné výborné veci, ktoré tie afektovaní tínedžeri nevedia zobrať a hodiť do koša, ale napriklad ja som aj chcel, ale tie koše sa nevysýpajú. Od smogu začmudené omietky starých budov, ktoré by krásne rozjasnili mesto, ale teraz to skôr vyzerá ako permanentná hmla.. Viac sa mi pokračovať o tomto probléme nechce, lebo každý to vidíme, Bratislava potrebuje pevnú ruku, ktorá nebude prihliadať na to, aby sa zapáčila voličom predraženými autobusmi od J&T, ale aby to tu dala do poriadku!
No a teraz prečo som sa chcel vyjadriť k tejto nedávnej udalosti ? Možno preto, že vyhral tieto voľby človek, ktorý má víziu a nie "Utvorte koridor", ani "Smerák", som s výsledkom spokojný. Áno, je to fajn, stačí sa pozrieť na diskusie,
http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/za-koho-kopu-a-kto-im-plati-kampan-odpovedali-kandidati-na-primatora-bratislavy-634602
a na RTVS boli správy a komentáre, novinové články z rôznych, na sebe nezávislých médií, ich programy kandidátov a ich minulosť a predchádzajúcu prácu a kritickým, nezávislým okom to zhodnotiť. Keď som to tak zhodnotil, pozrel si webové stránky všetkých kandidátov a ich minulosť, vyvodil som si z toho že človek, ktorý prišiel z Nemecka a vie, ako to chodí vo svete a nie je zalezený v len a len v strane, aj keď Nesrovnal bol, ako každý, ale vzdal sa toho a urobil gesto. Či to bolo hrané, alebo myslené úprimne a s Bratislavou pohne a spraví ju inou, (horšia už byť nemôže), tak to stálo za to.
Gratulujem Bratislavčanom, že nevolili starú garnitúru, ktorá už má po zenite, iná doba si vyžaduje iné riešenia.
Môj rýchly a stručný názor na danú vec, to len aby som bol flexibilný, (ako ten účet vo VUB banke :) ).
Harmonogram príspevkov
K aktualizácií blogu, pridávaniu nových komentárov na dianie v mojom a našom okolí plánujem pridávať nasledovne:
- a to podľa časovej dostupnosti
- podľa momentálnej nálady a osobnej potreby vyjadriť sa
- podľa zaujímavých vecí, ku ktorým by som sa rád vyjadril, ktoré sa objavujú pomerne často, lebo je prebytok informácií a treba ich triediť, ukážem nižšie zdroje môjho čerpania
- a nakoniec podľa toho, akú knižku som si posledne prečítal, alebo aký zaujímavý dokument, alebo film pozrel
Zdroje, ktoré si rád prelustrujem, aby som mal dobré ráno, alebo zlé sú vačšinou:
http://www.telegraph.co.uk/
http://www.theguardian.com/
http://www.spectator.co.uk/
http://www.dailymail.co.uk
http://www.theverge.com/
http://www.nytimes.com/
a pre porovnanie si pozriem aj
http://www.aktuality.sk/
http://www.pravda.sk/
- SME už nečítam, Pentu prosto nemám rád :)
Toť vše. Ak máte nejaké dobré tipy na novinky ešte, tak sem s nimi, do komentárov poprosím.
Do skorého videnia s novým príspevkom, už pre zmenu konkrétnym.
Založenie blogu
Rozhodol som sa založiť si vlastný bol, aby som si tu vyjadril názor na situáciu, ktorá sa deje nielen u mňa samého, v mojom okolí, ale aj v našej krajine a vo svete.
Neviem, či tento blog bude čítaný, lebo mám iné názory, ako vačšina, nazvem to mainstreamových ľudí. Je mi to v podstate aj jedno, nebažím tu po úspechu a ziskoch z mnoha reklám, čiže v budúcnosti to neplánujem zavádzať. (Nebojte sa :D) No a k téme, čo ma viedlo k založeniu blogu ? Dobrá otázka, internet je blogmi preplnený, veľa ľudí si tam vylieva svoje mindráky a slúži to ako dobrá terapia, keď nemáte na hodinu s psychológom, ktorý Vám samozrejme ani nič okrem otrepaných fráz a milého úsmevu nič nepovie, ale odbočil som, môj dôvod bol ten, že už ma unavuje stále sa s niekym hádať, byť v nemilosti a ani sám neviem prečo, som asi talentovane nesympatický človek. Čo ma však unavuje ešte viac je to, že počúvam rôzne protichodné názory, ktoré prúdia proti sebe naprieč vekovým rozhraním.
Preto si tu takto plánujem rozpitvávať určité témy, ktoré chcem okomentovať a napísať verejne svoj názor, veď sme si tú slobodu prejavu "vyštrngali", no nie ?! Tu si teda budem, ako sa hovorí otvárať hubu na plný plyn, lebo prečo skrývať názor, za ktorým si stojíte a viete ho obhájiť. Veľa ľudí povie názor na plnú hubu aj na verejnosti, ale keď ho majú zdôvodniť, tak padla kosa na kameň, keď na to poukážem, som zlý, budiž ! Ja si to obhájim a to ma teší, možno budem v neľúbosti väčšiny, ale pritakávať hlúpym názorom je ako bezdôvodne si ubližovať, ja to tak aspoň cítim. Nebudem predsa trpieť to, čomu môžem zabrániť a ešte si na tom urobím aj dobrú zábavku. Niekedy je to fakt sranda, vyskúšajte to, ale najprv si danú problematiku naštudujte, diskusia je niekedy zradná !
Nehovorím, že môj názor je univerzálny, každý človek má na danú problematiku iný názor, ale keď si to rozdelíte, stále vám výjdu len 3 tábory, správny, nesprávny a neviem. Samozrejme, že sú témy, na ktoré nevieme zaujať správny názor, keďže nevieme ktorý to je. Všetci asi vedia na čo narážam, ano, ateizmus vs. teizmus. Nevieme čo je správne, ale môj názor je zase možno iný, ale je môj a myslím si, že vychádza z reality a je neutrálny. Som ateista, ale nikomu nevyhováram vieru, je mi to ukradnuté, či si niekto verí, alebo nie, ale ide o to, že môj názor nemusí byť správny, že Boh neexistuje, ja neviem, je to môj názor a tak mi to vyhovuje a čo som zatiaľ prečítal o danej problematike, tak to celkom súhlasí, ale je tu jedno ale, nevieme to povedať s úplnou istotou, žiaľ. Verím však, že o pár sto, možno tisíc rokov to budeme vedieť povedať s istotou, či už bude pravda tá, alebo oná. Veda je ešte mladá, oproti náboženstvu je to ešte bábätko. Počkajme teda :).
To je zhruba všetko na úvod, teda veľa zdaru priatelia a možno sa nájde niekto, kto si to prečíta.
Ak ste sa dostali až sem, potešili ste ma, ak ste to preskočili a ste prečítali iba nadpis a koniec, aj tak dobre, snaha sa počíta. :)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)