Tak sa Vám, alebo možno iba sebe zas a znova prihováram, ak to tu niekto okrem mňa číta, tak ho pozdravujem, ale ako je aj uvedené v rubrikách Prečo? a Blog, tento blog nepíšem pre sledovanosť, respektíve čítanosť a nejaké verejné uznanie, ale len sám pre seba a ak sa to niekomu bude páčiť a bude to čítať somnou, tak ma to milo prekvapí. nikoho, samozrejme nenútim a ani nikdy nebudem a tento blog ani nijak prezentovať pre získanie čitateľskej základne nebudem. Koncept je jasne daný a nebude sa meniť za žiadnych okolností, blog budem financovať výlučne zo svojich vlastných peňazí bez očakávania finančnej podpory. To bolo len tak na úvod, pretože ako ste si možno už mohli všimnúť, tento blog a každý jeho príspevok sa neriadi nejakým striktným dodržiavaním úvodu, jadra a záveru patriacemu k jednej téme, ale práve naopak, v jednom texte venovanému kvázi jednej téme preberiem toho aj z tém úplne iných, keď mi to tak sedí a cítim, že to tak chcem spraviť, ako to robím a vysvetľujem aj v tomto, ďalšom príspevku.
No už by som mohol aj napísať niečo k téme, ku ktorej som sa chcel vyjadriť a to je ako vidím ja moju, ale aj majority ľudí, najmä na Slovensku našu prítomnosť a budúcnosť.
Ako skoro každý druhý, možno každý tretí študujem aj ja vysokú školu, nie moc vhodného odboru, pretože nás je dosť a väčšina po absolvovaní buď robí za 5 korún 50, (nie na hodinu), alebo nerobí vôbec, čo je možno aj lepšia alternatíva, ako prehadzovať papiere v nejakej či už veľkej, alebo malej firmičke. No proste vopruz, ako hovoria čecháčkovia. Študoval som aj niečo iné, ale nejak ma to prestalo baviť, tak som skúsil toto s vyhliadkou, že sa mi podarí nejako lepšie uchytiť, veď predsa nejak sa to musí dať. No jo, zlaté oči, čo to vidia. Krutá realita je niečo úplne iného. Úrad práce a berieme každú hovnovú robotu odbore, ak nechceme ísť za pás. Perspektíva je také, že keď chce človek zostať vo veľkom meste, tak je všetko drahšie a zarobí skoro stejne ako v nejakom malom za túto prácu. Čiže hovno, vozíme sa MHD, obliekame ako čuták, bývame s nejakými ďalšími v byte, lebo si ho sami nemôžme dovoliť z toho platu zaplatiť, ale vrátiť do malého mesta, respektíve na dedinu sa nechceme, lebo chceme aspoň nejak kultúrne a spoločensky žiť. Čiže z daného platu sa ledva najeme, zaplatíme s niekym spoločný byt, lebo nemôžme bývať sami vo vlastnom a zaplatíme MHD a sme radi, že niesme v mínuse, ak nám vôbec zostalo nejakých 5 šušňov. Človek by si chcel kúpiť po čase aj nejaké auto, pretože byť stále v meste a nikam neísť je tiež celkom psycho zábava, ale nemáme peniaze, čiže najprv si musíme našetriť, aby sme na nejaký ten vláčik mohli potupne sadnúť, pretože za taký hovnový plat a vyjebane veľké náklady na živoť ani nejaké pojazdné auto nemôžme kúpiť, takže na parádu, v takej 30+ sa stále vozíme MHD a vlakom/busom, nemáme auto a nemáme pre seba (resp. priateľku, ak nejakú nájdem, samozrejme, keď sme takí chudáci a oni chcú istotku, či ako to nazývajú, proste po ľudsky a po lopate chcú prachy a keď ich nemáte, tak ste nezaujímavá partia), čiže nemáte pre seba aspon podnájom, ale musíte bývať s niekym, čiže máte maximálne tak 1 izbu. Potešujúce v úvodzovkách, presnejšie povedané potupné, máte síce oddretý titul, ktorý má už každý druhý, zarábate hovno a nič nemáte za tú drinu na škole, ale to je už druhá vec, nevadí...
Takto ja vidím aj svoju budúcnosť, ak s tým nejdem niečo spraviť a len tak doštudujem. Proste nieč spraviť musím aj za cenu nedoštudovania školy, načo mi je diplom, keď budem žiť takýto potupný život a makať v práci, len aby ma nevyhodili. To nie, nemám problém obetovať aj tie strávené roky na výške pre vyšší cieľ, ktorým je mať adekvátny život, ktorý znesiem žiť. To je mať vlastné auto, mať byt pre seba a nejakú priateľku, ak sa podarí, ale bude len môj a nebudem sa oň s nikým cudzím deliť, mať dobrý plat, ktorý by som dostával ako konateľ vlastnej firmy a žiť si život, ktorý by ma bavil a neotročiť za pár šušňov, ale ísť si svoje, pre toto som ochotný obetovať vysokú školu a začať makať na niečom vlastnom, čo to však bude a nájsť dieru na trhu je ďalšia a podstatne ťažšia vec, kľúčová vec, ale idem do toho, pretože odmietam takéto pracovné podmienky, aké sú nastnavené v modernej, súčasnej spoločnosti.
Idem na to, ja ten múr prerazím, nech to stojí, čo to stojí, samozrejme, za určité hranice netreba zachádzať, pretože zdravie je len jedno, ale po tie hranice je priestoru dosť a treba sa do toho oprieť a niečo dosiahnuť, pretože takto to už ďalej nejde, nezamestnanosť a bieda je realita u trištvrtiny absolventov vysokých škôl, samozrejme nie len ich, ale momentálne v tomto príspevku rozprávam primárne o nich, keďže som medzi nimi.
Čo nás čaká po vysokej škole, na to sa nedá spoľahnúť, vo väčšine prípadov nezamestnanosť, alebo podpriemerná pláca za nadpriemernú prácu, čiže treba ísť do toho sám, (teraz nemyslím sám, ako jednotlivec, ako skupina je to dokonca lepšie v určitých ohľadoch, ale myslím tým podnikať), nespoliehať sa na zamestnanie, ktoré mi niekto dá, treeba si ho vytvoriť a zarobíte viac, budete si sám sebe pánom a možno vybudujete aj niečo veľké, ide najme o tú dieru na trhu :)).
Ešte ma na záver napadlo, ak ste sa začudovali, že z čoho platím fungovanie blogu, respektíve budem v budúcnosti to zlešovať a financovať, keď som momentálne na vysokej škole, tak mám určité bokovky, ktoré mi prinášajú celkom slušné peniaze, ale tiež to nie je večne a sú ojedinelé, ale nemíňam si úspory a poviem vám na koniec ešte dobrú radu, keď neisnvestuješ, alebo sa too bojíš, tak do toho nechoď, podnikanie je len pre odvážnych a nebojácnych, kto veľa premýšla, toho prekonajú, nebojte sa investovať a vyššiu sumu (nie nerozvážne), zvláštny krok v súčasnosti môže byť kľúčovým v budúnosti.
That's all, bye friends.
Nazdar.
